PRAVDA VÁS VYSLOBODÍ

            Silvester Krčméry, katolícky disident, ktorý v rokoch totalitného režimu strávil vo väzení spolu 14 rokov, vo svojej knihe To nás zachránilo spomína: „Bol som predvedený k advokátovi, obhajcovi, ktorého mi určili. Obhajca páchol alkoholom. Nielen eštebáci, ale aj títo ďalší herci z veľkého politického divadla si museli svoje svedomie otupovať alkoholom. Stále opakoval: „Nechajte to na mňa, dajte si poradiť! Ja najlepšie viem, ako to tu chodí! Nebráňte sa, tak dostanete len väčší trest, nič iné tým nedosiahnete!“ A ja mu na to: „Ale ja som sa nijakej velezrady nedopustil!“ „Na tom nezáleží,“ oponoval. „Pre vás je dôležité dostať menší trest, nič viac!“ „Ja ale nechcem menší trest,“ opakoval som mu. „Ja chcem pravdu!“

            Na súde som mal i ja možnosť predniesť svoju obhajobu. Predseda senátu sa víťazoslávne usmial a založil si ruky. Jeho gesto hovorilo: „Teraz si, chlapče, môžeš rečniť a hovoriť, čo chceš...“ A keď som hovoril, dával jasne najavo, že ma vôbec nepočúva a že ho vôbec nezaujíma, čo hovorím. Aj ostatní sa nudili, bavili, dávali najavo nezáujem, niektorí čítali noviny. Bol to typický cirkus, príznačný pre tú dobu.

            Moja obhajoba trvala hodinu, možno aj viac. Nerobil som si ilúzie, že niečo zmením, vedel som, aká je politická situácia. Len som cítil povinnosť svedčiť. Hovoriť, pokiaľ ma neumlčia. Aby som si niekedy nevyčítal, že som vynechal príležitosť na obhajobu alebo že som o pravde mlčal zo zbabelosti. Aby som pri súdnych komédiách nehral tiež len pritakávajúcu úlohu, aby som nepomáhal zločincom hrať ich divadlo a vzbudzovať dojem zákonnosti.“

            Obhajoba Silvestra Krčméryho vošla do dejín ako jeden z najslávnejších prejavov proti komunizmu, predovšetkým jeho záverečné slová: „Nech žije Kristus Kráľ a jeho Cirkev! Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda! Lebo je väčšia a silnejšia ako moc! Kto má však v rukách moc, ten si často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať! Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane zmŕtvych!“

            Kratší trest nedostal, vymerali mu 14 rokov. Nemusel však žiť s výčitkou vo svedomí, že zaprel pravdu. Jeho svedectvo sa stalo posilou pre mnohých. Takto sa mohol zachovať preto, lebo sa snažil i v extrémne náročných podmienkach ostať verný Bohu. I keď, ako on sám priznáva, bez zlyhaní to nešlo.

            Aký mám postoj k pravde ja? Som ochotný pre pravdu zniesť utrpenie alebo hľadám cestu kompromisov tak, aby som ostal dobrý trochu s Bohom a trochu i so svetom?